VÝSTUP NA ALPSKÝ VRCHOL WEISSHORN

Pôsobí veľmi dominantne, pretože na rozdiel od Dufourspitze sa v jeho okolí nenachádza žiaden vrchol s porovnateľnou výškou. Svoje meno dostal podľa svojej severovýchodnej steny, ktorá je pokrytá ohromným ľadovcom. Tvrdí sa, že výstupová trasa východným hrebeňom je jednou z najťažších normálok na alpské štvortisícovky. A práve preto sme sa pokúsili na jeho vrchol vystúpiť aj my."

"Začalo to vo štvrtok, 18. augusta, keď sme skoro ráno nahádzali naše batohy a kopec ďalších zbytočností do auta a vydali sme sa na cestu. Do údolia Zinal ležiaceho západne od Zermattu prichádzame v neskorých večerných hodinách. Ráno sa budíme do zamračeného, hmlistého počasia, no náš plán je neúprosný, preto už o siedmej hodine vystupujeme strmými úbočiami na vrch Barrhorn (3610 m.n.m). Výstup a pobyt v tejto nadmorskej výške je pre nás z hľadiska aklimatizácie veľmi dôležitý. Po takmer hodine strávenej na vrchole začíname zostupovať, cestou sa zastavíme navštíviť prekrásnu chatku Turtmannhütte, ležiacu vo výške 2519 m.n.m."

"Nasledujúce ráno nabaľujeme všetky veci a presúvame sa do dedinky Randa. Dnes nás čaká výstup na chatu Weisshornhütte. Úzky chodníček sa kľukatí strmými úbočiami pravej časti doliny. Na chate si dáme pivko, neskorý obed a ešte večer si ideme pozrieť nástupovú trasu, ktorú budeme zajtra absolvovať po tme. Je večer a my s pocitom očakávania, ktorý máme tak radi, zaspávame. Budík zvoní 2:30. Po rýchlych raňajkách a zbalení sa stojíme pod tmou zahaleným obrom. Začíname prekročením ľadovca Schali vyhýbajúc sa jeho hlbokým trhlinám. Potom nasleduje lezenie v skale, obtiažnosť miestami dosahuje II – III UIAA. Postupujeme vytrvalo, občas nás spomalí hľadanie najschodnejšej cesty. Po takmer troch hodinách vystúpime na Frühstücksplatz, kde si dáme krátku pauzu na občerstvenie a pozorujeme nádherný východ slnka. Odtiaľ je už výstup orientačne jednoduchší, lezieme exponovaným hrebeňom cez mnohé veže a vežičky. Po hodine dosahujeme ostrý snehový hrebeň, ktorým vytrvalo kráčame k hmle zahalenému vrcholu. Sme naviazaný kvôli čerstvo napadnutému snehu, ktorý prekryl hlboké ľadovcové trhliny. V jednom okamihu počuť výkrik. Obzriem sa za seba a vidím, ako sa pod Jankom prelomil sneh. Lano ho našťastie zachytilo. Prepadol sa iba po ramená a Samuel mu pomohol sa z tej trhliny čo najskôr dostať. Troška otrasený však pokračujeme až k vrcholu."

"Je 20.8.2017, 8:58 ráno a v zostave Roman, Michal, Janko a Samuel stojíme na vrchole Weisshorn vo výške 4506 metrov nad morom. Sme unavený a nepríjemný vietor nám bičuje tváre. Spravíme pár fotiek, podáme si ruky a začíname zostupovať. Zostupujeme maximálne opatrne. Väčšinu skalného hrebeňa zliezame, občas zlaňujeme. Zastavíme sa až v závetrí pod vežou Frühstücksplatz. Tam si dáme pár dúškov čaju, niečo sladké pod zub a pokračujeme v zostupe. Pred druhou hodinou poobede prichádzame na chatu Weisshornhütte. Prezliekame prepotené oblečenie, obedujeme, popíjame pivko a hodnotíme náš dnešný výkon. Je nám tu dobre a nechceme ísť preč, no do údolia sa musíme vrátiť ešte dnes. Zostúpili sme rýchlo a po dvoch dňoch opäť stojíme v údolí pri našom aute. Unavený ale šťastný. Pobalíme všetky veci, kúpime suveníry a presúvame sa do dedinky Salgesch kde strávime poslednú noc. Skoro ráno opäť sadáme do auta a presúvame sa takmer 1500km na našu malebnú Oravienku."

"Som veľmi rád, že sa podarilo takýto výstup zorganizovať, spraviť výkon v horách vyšších ako sú naše Tatry, a posunúť svoje horolezecké hranice zase o kúsok vyššie. Bude na čo spomínať. "

"Na záver sa chcem v mene celej štvorice poďakovať obci Brezovica a jej starostovi Mariánovi Ujmiakovi za podporu."